Ako barfovat

Granule alebo čerstvá strava?

Nech rozhodne tvoj rozhľad a genetická potreba tvojho psa.

 

„Systémová genetika“ mení spôsob, akým uvažujem o výžive svojich psov.

U ľudí sa odjakživa diskutuje o tom čo je tou najlepšiou stravou a máme mnoho smerov, vegánstvo, vegetariánstvo, frutariánstvo, všežravce, mäsožravce atd. Medzi psíčkarmi sa diskutuje o tom, či je pre psa lepšia komerčná (shelf-stable) strava, alebo čerstvá - pôvodná strava, minimálne spracovaná strava. (A okrem iného tiež či je pes všežravec alebo mäsožravec, no to necháme na iný článok…) Tu je dôležitý faktor, podstata článku, Nutrigenomika...

Nutričná Genomika

Nutričná genomika zahŕňa „nutrigenomiku“ a „nutrigenetiku“.
Nutrigenetika označuje štúdium toho, ako sú genetické variácie, ako napríklad single nucleotide polymorphisms, spojené s individuálnou odpoveďou na živiny alebo konkrétne potraviny. Pokúša sa vysvetliť, ako a do akej miery sú poruchy súvisiace s výživou ovplyvnené genetickými variáciami. Nutrigenomika skúma, ako živiny, strava zapína a vypína gény a ovplyvňuje všetky úrovne fungovania organizmu:

• genóm (gény a ich aktivitu),
• proteóm (proteíny, ktoré sa v tele tvoria),
• metabolóm (metabolity a chemické reakcie).

Nutričná genomika môže v budúcnosti umožniť personalizované výživové odporúčania založené na genetickej výbave, ktoré môžu predísť alebo oddialiť vznik ochorení a tým optimalizovať zdravie.
Informácie získané z nutrigenetického prístupu môžu byť použité na identifikáciu jednotlivcov – ale ešte dôležitejšie – skupín, ktoré môžu najviac profitovať zo špeciálne formulovaného výživového režimu. Aj napriek tomu, že poznatky sú tu už vyše 20 rokov, stále to v praxi nie je nijako aplikované a takzvane v plienkach. 

 

Živiny sú signály

Výskum ukazuje, že makro- aj mikroživiny nefungujú len ako palivo či regulácia hormónov. Každá živina, vitamín, minerál, voda či makrá, spúšťa v bunke špecifické signálne mechanizmy. Tieto signály môžu: aktivovať/vypínať gény, meniť rýchlosť metabolizmu, podporovať alebo potláčať zápal, ovplyvňovať riziko chorôb. Výživa nepracuje len na úrovni trávenia. Pracuje na úrovni DNA. Hovoríme o tzv. systémovej genetike, teda o reakcii celého organizmu na výživové vstupy - signály.

Môže byť krmivo čo je „Complete & balanced“?

Komerčné krmivá musia spĺňať výživové tabuľky vytvorené pre populáciu - daný druh, nie pre jednotlivca.

Bez genetických informácií o konkrétnom psovi je každé kompletné krmivo len kvalifikovaný odhad toho, čo by malo byť vhodné v rámci potrieb daného druhu či skupiny, napríklad krmivá orientované na dané plemeno s ohľadom ku genetickým predispozíciam. Tento odhad neberie do úvahy: individuálnu genetiku, genetické predispozície k chorobám, rozdiely v metabolizme, rozdiely medzi všetkými plemenami, reakcie na konkrétne živiny, welfare a prostredie.

Výživné smernice vznikli ešte pred érou Nutričnej Genenomiky – teda predtým, ako sme chápali, že rovnaká živina môže u dvoch psov aktivovať úplne iné génové dráhy. 

Problém komerčných krmív: neznáme látky a stabilita za každú cenu

Aj keď existujú poctiví výrobcovia, realitou je, že väčšina shelf-stable krmív musí byť vyrobená tak, aby:

* vydržala na sklade mesiace až roky,

* odolávala vlhkosti, teplu a plesniam,

* bola senzoricky rovnaká každý deň,

* bola lacná na výrobu.

Aby sa to dosiahlo, využívajú sa:

* konzervanty,

* antioxidanty,

* technologické aditíva,

* chemické stabilizátory,

* vysoko tepelné procesy,

* zložky pochádzajúce z globálneho potravinového odpadu.

Zatiaľ nie je úplne prebádané, že ako mnohé z týchto látok pôsobia na živý organizmus pri dlhodobom vplyve...

Na druhej strane, čerstvá, minimálne spracovaná strava tieto problémy nemá, pretože:

* nepotrebuje konzervanty,

* neobsahuje technologické aditíva,

* obsahuje prirodzené bioaktívne látky,

* poskytuje živiny v biologicky aktívnych formách.

 

Tak čo je teda?

Nie je to o tom, či sú granule „zlé“ a RAW „najlepšie“.

Je to o tom, že bez ohľadu na to, čo si vyberiete, váš pes bude reagovať svojou unikátnou genetikou. Preto je skutočne dôležité:

* pozerať sa na psa individuálne,

* reagovať na signály tela,

* sledovať krv, metabolity a zdravie,

* neignorovať plemenné predispozície,

* rešpektovať biologické limity druhu,

* vyberať čo najmenej spracované zdroje živín.

Ako som spomínala na začiatku, u ľudí je takisto nekonečná diskusia o tom čo je najlepšie stravovanie pre dlhovekosť, jedno majú všetky spôsoby stravovania spoločné a to je vyhnúť sa vysoko spracovaným potravinám. Tento argument u mňa vyhráva a riadim sa ním ja aj moje psy. 

Článok je vytvorený na základe:
Small Animal Clinical Nutrition – Chapter 4: Nutrigenomics and Nutrigenetics
(Mark Morris Institute)