Ako barfovat

Psy sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov, pričom sa čoraz viac zaujímame o ich výživu za účelom ich dlhovekosti a prosperity. O výžive psov, stravovacích návykoch a potrebách sa vedú diskusie už celé desaťročia. Otázka, či je pes mäsožravec, alebo všežravec, je prítomná najmä od doby, kedy sa objavili komerčné krmivá pre zvieratá. Aj keď nám ľuďom záleží na tom, aby naši štvornohí miláčikovia mali kvalitnú stravu, je dôležité uvedomiť si, že to, čo je optimálne pre nás, nemusí byť optimálne pre nich.

Mäsožravec alebo všežravec?

Biológia nás neoklame: termín, Carnivora, čiže mäsožrvec, zahŕňa až 12 “rodín” kde spolu patrí viac než 260 druhov zvierat, a aj pes domáci (Canis lupus familiaris). Nie všetky druhy sú čisté mäsožravce – niektoré druhy, ako napríklad medvede, konzumujú aj rastlinnú potravu. To znamená, že správanie týchto druhov nemusí mať výlučne mäsožravý charakter ale môžu vykazovať aj znaky správania všežravcov. Napriek tomu však všetky tieto zvieratá zdieľajú určité spoločné znaky, ktoré ich predurčujú na konzumáciu predovšetkým živočíšnej potravy. Mäsožravce, ako mačky, vlkci alebo aj psy, sa rozdeľujú na dva typy: obligatórne mäsožravce a fakultatívne mäsožravce. Obligatórne mäsožravce sú zvieratá, ktoré sa potrebujú živiť výlučne mäsom, teda iným živočíchom. Tieto „pravé“ mäsožravce nepotrebujú rastlinnú potravu a nie sú efektívne v jej spracovávaní. Pes patrí do druhej kategórie, teda k fakultatívnym mäsožravcom. To znamená, že síce majú prispôsobený tráviaci systém na spracovanie prevažne živočíšnej potravy, sú schopní využiť aj niektoré rastlinné zdroje na získanie potrebných živín a aj to v prípade potreby využívajú.

Fyziologické a anatomické dôkazy

Medzi prvý dôkaz, že pes je mäsožravec, patrí jeho špecifický chrup. Zuby psa sú prispôsobené na uchopenie, prerezanie, vytrhnutie, strihanie mäsa a tkanív. Na rozdiel od bylinožravcov, ktorých zuby sú určené na drvenie a mletie potravy. Zuby psa dokážu efektívne uchopiť a prerezať tkanivá iných zvierat. Okrem toho psy nemajú v ústnej dutine enzým, Amyláza, ktorý je zodpovedný za rozklad sacharidov. U psov, amyláza nastupuje až funkciou pankreasu aby zložené sacharidy rozbila na jednoduchšie, na rozdiel od všežravcov, kde tento enzým pôsobí už v ústach - slinách. Sliny psov sú taktiež vybavené silnými antibakteriálnymi baktériami, ktoré ich chránia v časoch, keď konzumujú tzv. pozostatky - mršiny. To ale neznamená, že nechať si tvár olizovať psom bude bezpečné.

Tráviaci systém psa je krátky, neustále pracujúci a rýchly, čo je ideálne pre spracovanie živočíšnej potravy. Kyslé prostredie žalúdka, (schopné dosiahnuť < pH 1.0, podobnú kyslosť má batéria v aute), je ďalším faktorom, ktorý zaručuje, že potenciálne patogény z mäsa sú zabíjané skôr, než stihnú napáchať škodu. ich žalúdok má schopnosť nárazovej distancie vďaka ktorej dokáže prijať veľký objem krmiva naraz. Mäsožravce, nemajú nutričnú potrebu pre sacharidy, pretože sú schopné produkovať potrebné sacharidy samé. Napríklad sú schopné vytvoriť si glukózu, hlavný zdroj energie, z proteínov a tukov procesom, ktorý sa nazýva glukoneogenéza. Proces, ktorý je u psov neustále aktívny. Ďalej nám o tom dokazuje aj mikroflóra a bakteriálne obsadenie v črevách adaptované pre trávenie prevažne živočíšnej, vysoko bielkovinovej, stravy. Mentalita, pohybové zručnosti a celkové exteriérové prevedenie psov, pri malých či veľkých rasách, je takistodôkazom, že sú schopné byť oportunistickým predátorom. Dôkazov je teda dostatok, aby biológovia zaradili tento druh medzi mäsožravé zvieratá a preto sa už malé deti v škole učia, že pes patrí medzi mäsožravce.

Najbližším príbuzným druhom ku psovi domácemu sú vlkci, (Canis lupus), ktoré sú tiež mäsožravce. Poďme si teda porovnať stravu vlka a komerčné krmivo psa. Vlk sa živí hlavne mäsom, konzumuje až 85-90 % mäsa – konkrétne celé telo koristi, ktoré zahŕňa svalovinu, kosti, vnútornosti, žľazy, srsť/perie, pazúre, zobáky, krv či iné tekutiny. Zvyšných 10-15 % tvorí rastlinná strava, ako napríklad obsah žalúdka bylinožravých zvierat ale aj lesné plody, a dokonca aj trávy, orechy, semienka v prípade, že to organizmus potrebuje. Táto strava je výživovo veľmi bohatá: približne 50 % tvoria bielkoviny, 44 % tuky a iba 6 % sacharidy. Podobne by to malo byť aj u psa, ktorý je prispôsobený na využívanie predovšetkým živočíšnych zdrojov. Avšak to, čo sa nachádza v komerčných krmivách, je často veľmi odlišné. Priemerný obsah v granulách pre psa je: 25 % bielkovín, 35 % tukov a až 40 % sacharidov. Rozdiel je markantný a bohužiaľ, v niektorých prípadoch je podiel sacharidov v granulách aj viac než 40%. Na etikete, komerčných krmív, je vždy rozpísaný percentuálny podiel bielkovín, tukov, niektorých vitamínov alebo aj minerálov ale, sacharidy sú vynechané. Podľa výskumov, následných poznatkov, medzinárodných organizácií, ktoré podnikajú pravidelný výskum nutričných potrieb všetkých zvierat ako napríklad organizácia NRC – National Research Council, bolo pri výžive psa domáceho stanovené, že nutričnú potrebu sacharidov nemajú.

Prečo komerčné krmivá obsahujú toľko sacharidov?

Inak povedané karbohydráty – najmä komplexné cukry ako sú napríklad škroby, teda obilniny, zemiaky, ryža a pod. – sú lacným a účinným zdrojom energie. Používajú sa aj ako „pojivo“ v krmive, aby sa udržala jeho štruktúra a dlhšia trvanlivosť. Tieto vysoko spracované sacharidy sú však ďaleko od prirodzenej stravy psa, sú ťažko stráviteľné a ich nadbytok sa ukladá vo forme glykogénu alebo tuku. Sacharidy sú teda zdrojom energie ale to sú aj cukríky. Otázka znie, bude tento mäsožravec na takomto krmive prosperovať? Nadbytok ťažko strávených sacharidov zaťažuje trávenie psa na základe čoho môžu vznikať ďalšie zdravotné komplikácie. Pes na takomto krmive prežije ale nemusí prosperova. Zaujímavosťou sú sacharidy typu vláknina, ktoré sú pre trávenie psa a mikrobióm veľmi prospešné ak sú dodávané v správnom množstve a forme.

Prečo niektorí ľudia tvrdia, že psy sú všežravé?

Trávenie psa je schopné spracovať aj rastlinnú stravu, do určitej miery. Dôvodom pravdepodobne je, že pečeň a pankreas psov produkuje pečeňovú glukokinázu (GCK), čo je enzým, ktorý sa podieľa na spracovaní cukru. Obligatórne, pravé, mäsožravce ako mačka, sova či delfín túto funkciu nemajú. Psy okrem toho majú aj viac kópií génov pre spracovanie komplexných sacharidov na rozdiel od divo žijúcich vlkov. Niektoré plemená psov, vďaka evolúcii a domestikácii, disponujú kópiami tohto génu, AMY2B, ktorý umožňuje produkciu amylázy v pankrease, čo im pomáha tráviť komplexné sacharidy - škroby ako sú zemiaky, pšenica, ryža a iné. To všetko iba obmedzene. Tento gén sa však líši, na základe plemena a jeho pôvodu. Nie všetky plemená majú tento gén v rovnakom počte, závisí to od toho, v akej oblasti sa dané plemeno vyvinulo. Takisto je pre psa veľmi prospešná vláknina, tá tiež patrí medzi sacharidy, no je potrebná iba v malom množstve a pôsobi hlavne na trávenie a tráviaci mikrobióm. Toto je pár malých dôkazov, že pes je schopný využiť a spracovať sacharidy iba o čosi lepšie než obligatórne mäsožravce, veď práve kvôli tomu je zaradený do kategórie fakultatívnych mäsožravcov. Dokážu stráviť určité množstvo sacharidov ale neznamená to, že ich vysoký podiel v strave bude pre nich prospešný, práve naopak.

Čo je pre psa optimálne?

Aj keď pes dokáže stráviť určité množstvo sacharidov, jeho primárna výživa by mala obsahovať živočíšne zdroje, ako je mäso, ryby, vnútornosti a kosti. Komerčné krmivá, ktoré obsahujú vysoký podiel škrobov a spracovaných sacharidov, nespĺňajú prirodzené nutričné požiadavky psa. Pre optimálne zdravie a dlhý, kvalitný život psov je najlepšie, ak sa ich strava čo najviac približuje tomu, čo by prirodzene konzumovali v prírode – teda vyváženému pomeru bielkovín, tukov a vlákniny.

Aj keď sa vďaka domestikácii dokázalo dosiahnuť širokú diverzifikáciu exteriérových znakov medzi plemenami, anatómia trávenia a nutričná potreba sa nezmenila skoro vôbec. Domestikácia prebieha minimálne 30 000 rokov, posledných 70 až 100 rokov – odkedy máme prítomné komerčné krmivá, určite nebude vykazovať markantné zmeny v tráviacom trakte aby sa z mäsožravca stal všežravec. Preto ak vám naozaj záleží na tom, aby váš pes prosperoval a mal dostatok energie na celý život, rozhodne je dôležité zvoliť stravu, ktorá sa čo najviac podobá jeho prírodnej strave – strave bohatšej na živočíšne bielkoviny a tuky, a ochudobnenej na škroby a obilniny. Podľa toho si vyberajte či už suché, mokré alebo čerstvé krmivo.